Legenda loga mladých Prešovskej archieparchie

Legenda

 

Vysvetlenie navrhovaného LOGA 2015 je pomerne jednoduché a jasne sa drží témy tohtoročných stretnutí mladých, ktoré Svätý Otec František vybral 7.11.2013. Je to jedno z Blahoslavenstiev: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ (Mt 5,8)  

 Spolu s ostatnými dvomi Blahoslavenstvami pre roky 2014 a 2016 chce táto podoba loga korešpondovať štýlom svojej výzvy, vychádzajúc z daného Blahoslavenstva, aby ponúkla mladým jeho posolstvo v inom znení, než sú možno zvyknutí. Minulý rok to bola výzva: „Chudobní v duchu – bohatí v dôvere.“ Podobne: „Čistí v srdci – úprimní v láske.“ Zvlášť mladí, ale v podstate je tak stavaný každý človek, nechce byť nikým klamaný, chce byť milovaný úprimne a chce dôverovať láske druhých. Preto táto výzvy vlastne akoby z jednej strany vychádza zo srdca, ale ho aj sama dotvára. Jednoducho, dá sa povedať, že akú úprimnosť lásky od druhých človek zakúša, takú je schopný aj sám dávať. Keby aj nezažil úprimnosť a stálosť lásky od ľudí, môže ju objavovať v Božej láske.

 Ruky, symbolizujúce určitý symbol ako ho zvyknú mladí robiť vtedy, ak chcú naznačiť, že niečo si chcú zvečniť ako na fotografii, symbolizujú človeka (preto modrou farbou – v ikonografii sa používa ako symbol človečenstva), ktorý hľadá pravú lásku. Fotografovať niečo alebo urobiť tzv. fókus – teda zaostriť na niečo, to človek robí vtedy, ak ho daná osoba, situácia alebo vec zaujme natoľko, že ich poznať viac, alebo si skúsenosť s nimi uchovať čo najdlhšie.

 Posolstvo Blahoslavenstva o čistom srdci a prisľúbení, že také uvidí Boha, nemožno zúžiť iba na pojem „čistota srdca“, akým sa interpretuje na prvom mieste: teda že človek nemá dočinenia nič s nečistotou, zmyselnosťou, nečistými myšlienkami, pohľadmi či skutkami. Čistota srdca má vo východnej kresťanskej spiritualite oveľa širší záber. Zahrňuje napr. čistotu viery, čistotu charakteru, nefalšovaný postoj človeka pred Bohom i pred ľuďmi, že sa na nikoho nehrá, kým nie je, a tiež to, že ak človek úprimne hľadá nefalšovanú a nezištnú lásku, pravdu a dobro, Boh si ho vie priviesť k sebe, aby ho našiel, v istom zmysle „uvidel“ už tu na zemi. Svätý apoštol Pavol o tom hovorí v 1Kor 13,12: „Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do  tváre.“ Hovorí o videní, nie predstavivosti, teda naozaj Boh sa  dáva poznať a „vidieť“ pre tých, ktorí ho hľadajú úprimne.   

 

Nech by človek mal v živote okolo seba množstvo ľudí, ktorí ho milovali a milujú naozaj úprimne a nezištne (čo je ideálny stav, ktorý sa vyskytuje málokedy v takejto podobe), aj tak sa stretne s ľuďmi, kedy zažije opak. Je konfrontovaný s nedostatkom lásky; vo svete globálne, ale i vo svojom okolitom svete od iných a navyše, ak je úprimný voči sebe (čo je jediný predpoklad, že bude človek úprimní voči druhým), že ani on sám nevie milovať zakaždým a každého. Preto Božia výzva cez žalmistu: „V srdci mi znejú tvoje slová: „Hľadajte moju tvár!“ (Ž 27,8) je povzbudením od neho samotného, aby sme hľadali pravú tvár Boha. Kto ju hľadá, nájde a spozná pravú tvár milujúceho Boha – Otca, ktorý miluje nefalšovane, stále, úprimne, pravdivo, jeho láska sa k žiadnemu človekovi nemení podľa toho, ako sa človek správa. Je to jednoducho čistá láska, lebo Boh je svojou podstatou láska (por. 1Jn 4,8b).

Aby človek miloval čistou láskou vo vzťahoch s ľuďmi, v partnerskom vzťahu, vo vzťahu k iným stvoreniam a nanajvýš vo vzťahu k Bohu – potrebuje hľadať, ako miluje Boh. Preto tie „fotografujúce či zaostrujúce ruky človeka“ lebo je to odpoveď na Božiu výzvu z už citovaného Žalmu 27. Odpoveď človeka: „Pane, ja hľadám tvoju tvár.“ (Ž 27, 8b)

Traduje sa, že svätý apoštol Ján, Pánov miláčik, ako starec ku sklonku života kázal už len tými istými slovami: „Miláčkovia, milujte sa!“ On sám, zaiste ako svoju vlastnú skúsenosť, napísal predtým vo svojom prvom liste: „Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás... Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého.“  (1Jn 4,8-11)

Boh miluje ako prvý, úprimne, nezištne a čisto. Nedá sa pre akýkoľvek vzťah učiť čistej láske, ak sa nenecháme milovať Bohom jeho láskou. A Bohu na ničom inom tak nezáleží ako na tom, aby nás naučil a urobil schopnými milovať tak, ako miluje On.

 

Patrik Székely

(návrh loga a legendy)  

 

2008 © Gréckokatolícke mládežnícke centrum Bárka Všetky práva vyhradené.
Obsah www stránky je možné používať len s písomným súhlasom majiteľa.